Kaštieľ v Rusovciach
Kaštieľ v Rusovciach je neogotická stavba nachádzajúca sa v
bratislavskej mestskej časti Rusovce v okrese Bratislava
Súčasný vzhľad kaštieľa priniesla prestavba, ktorú
realizoval gróf Emanuel Zichy-Ferraris v polovici 19. storočia. Kaštieľu, ktorý
bol od roku 1646 rodovým sídlom rusovskej vetvy Zichyovcov, tak po viacerých
predchádzajúcich stavebných úpravách dal konečnú podobu.
Plastika leva pred kaštieľom
Poslednými majiteľmi sa stali manželia Elemér a Štefánia
Lónyayovci. Tí pokračovali v úpravách kaštieľa v duchu svojej doby. Tie sa
dotkli najmä vnútorného vybavenia – ústredné kúrenie, kúpeľne. V parku dali
postaviť vodárenskú vežu (zv. minaret), ktorá mala zabezpečiť dostatok vody.
Stavebne nadväzovala na vzhľad kaštieľa. Bola postavená v tvare orientálnej
vežičky – minaretu. Vežu využívali až do druhej polovice 20. storočia. Park za
kaštieľom sa pričinením svetoznámych záhradníkov zmenil na rozsiahly anglický
park prechádzajúci voľne do okolitej krajiny. Interiér kaštieľa sa zapĺňal
hodnotnými umeleckými artefaktami a nábytkom. Možno povedať, že za panstva
Lónyayovcov dosiahol rozmach rusovského panstva svoj vrchol.
Do rozvoja panstva negatívne zasiahli obe svetové vojny.
Počas prvej z nich bol pri kaštieli zriadený lazaret, v ktorom ako
ošetrovateľka pracovala i Štefánia. Druhá svetová vojna znamenala zánik
prosperujúceho panstva. V roku 1944 väčšiu časť kaštieľa obsadilo nemecké
komando a o rok nato sovietske vojská, ktoré ho v priebehu jedného týždňa
vydrancovali. Ešte v roku 1944 manželia odkázali kaštieľ i s majetkom
benediktínskemu opátstvu v maďarskej Pannonhalme. Sem dal gróf previesť väčšiu
časť rodového majetku a obaja manželia sa tu na sklonku života uchýlili.
Štefánia v kláštore v auguste 1945 zomrela. Manžel ju prežil o jeden rok
(zomrel v Budapešti).
Kaštieľ tvorí dvojposchodová dvojkrídlová budova postavená
do tvaru písmena U s čestným nádvorím. Fasáda je členená množstvom okien a
balkónov. Priečelie je otočené na juh do predzámockej záhrady. Areál zo strany
ulice ohraničuje nízky tehlový múr, pozemok za kaštieľom prechádza do voľnej
prírody. Po typologickej stránke predstavuje rusovský kaštieľ typ vidieckeho
sídla vyššej šľachty.
Kaštieľ sa nachádza na južnom okraji parku s rozlohou 13,2
ha, ktorý voľne prechádza do okolitej krajiny.
Od druhej svetovej vojny dodnes
Po druhej svetovej vojne došlo v dôsledku opustenia kaštieľa
k jeho rozkrádaniu a devastácii. Časť rodovej galérie Zichyovcov sa v roku 1952
dostala na hrad Červený Kameň. Novým majiteľom objektu sa v roku 1950 stal
Slovenský ľudový umelecký kolektív, ktorý tu zriadil svoje domovské sídlo.
Chátranie kaštieľa však napriek tomu neustalo, pretože nový vlastník sa o
údržbu majetku nestaral. V roku 1976 bola naplánovaná generálna rekonštrukcia
kaštieľa i priľahlého parku, ktorej realizácia sa mala uskutočniť v niekoľkých
etapách. K začiatku samotnej rekonštrukcie, rozvrhnutej na sedem rokov, prišlo
však až v roku 1982. Vplyvom okolností, napr. neustále sa meniaceho projektu a
z toho vyplývajúceho časového sklzu, sa však práce postupne zastavovali. K ich
úplnému zastaveniu prišlo na konci roku 1989.
V roku 1991 kaštieľ prevzala Slovenská národná galéria,
ktorá si predsavzala urobiť z neho reprezentatívnu obrazáreň. Opäť sa obnovili
rekonštrukčné práce. SNG však kaštieľ vlastnila iba tri roky, kedy sa jeho
majiteľom stala Národná banka Slovenska. No táto inštitúcia ho mala v majetku
iba jediný rok. V roku 1995 prevzala
kaštieľ Správa zariadení Úradu vlády SR, ktorá ho má v správe dodnes. Jej
zámerom je pretvorenie kaštieľa na reprezentatívne miesto pre prijímanie a ubytovávanie
zahraničných návštev. Rekonštrukčné práce sú však zastavené a ich pokračovanie
je v nedohľadne. Objekt kaštieľa spolu s priľahlým parkom, už aj tak v zlom
stave, naďalej chátra. Úrad vlády do kaštieľa každoročne investuje financie iba
na jeho udržiavanie.
Kaštieľ do svojho vlastníctva plánovala získať i mestská
časť Rusovce, ktorá ho plánovala využiť na kultúrne a muzeálne účely. Tento
zámer mestskej časti však stroskotal.
V súčasnosti jeho ďalší osud je nejasný, najmä ak do hry
vstúpil a súdnymi cestami sa snaží získať na základe testamentu posledných
majiteľov svoj majetok i benediktínsky rád v Pannohalme.
V novembri 2010 prezident SR Ivan Gašparovič vyzval vládu
SR, aby odpredala nepoužívanú prezidentskú vilu na Slavíne, s cieľom získať
finančné prostriedky na generálnu rekonštrukciu rusovského kaštieľa. Vyjadril
tiež názor, že po rekonštrukcii by sa kaštieľ mohol stať domovom prezidenta SR.
V januári 2015 vláda znovu deklarovala zámer rekonštrukcie kaštieľa. Do druhej
polovice roku 2016 sa to však nestihne…
...A tak nám takáto krásna historická stavba na Slovensku chátra...
